Ukážka: Nevesta pre čarodejníka (Ibbotson, Eva)

Bola to otrasná situácia. Morské panny boli preč. Mocný Kraken stále driemal kdesi v hlbinách a na tvári Arrimana Hrozného sa zjavil výraz, pri ktorom tuhla krv v žilách.

A teraz táto taška...

Lenže - bola to vôbec taška? Pretože keď sa na ten predmet, ležiaci na piesku, zahľadeli pozornejšie, videlo sa im, že sa trochu chveje. Potom sa zväčšil, až nadobudol tvar okrúhlej, hladkej kopuly, pripomínajúcej hornú časť žubrienky alebo malej a veľmi rôsolovito pôsobiacej lietajúcej misky. Uprostred tejto kopuly sa náhle zjavili dve štrbiny a vzápätí sa nahor na slečnu Skazenú uprel pár lesklých, uslzených očí farby neba.

"Och, božemôj," povedal Lester, ktorý práve pochopil, čo sa stalo.

Ten predmet sa teraz pustil do akéhosi zápasu sám so sebou a z jeho okrúhleho, tmavého a želatínového tela sa jedna po druhej vynorilo osem kyvotajúcich sa, roztrasených nôh, pričom každá z nich bola zakončená chodidlom v tvare kvapky. Keď sa diváci prizreli lepšie, na okraji tohto útvaru zočili okrúhlu dieru so začervenalými okrajmi, odkiaľ smutne visela malíčková kosť utopeného hrobára. Teta Jane ju dala tomuto tvorovi na pomoc pri prerezávaní zubov.

Nikto z divákov napriek všetkému, čoho boli svedkami, tomu celkom nedokázal uveriť. Všetci v úplnom tichu sledovali, ako sa "taška" znovu zdvihla, odbatolila sa o niekoľko biednych krokov ďalej a napokon sa pred slečnou Skazenou zosypala na zúfalú, trasúcu sa kôpku.

"Mami?" povedala kôpka zúboženým hláskom. "Mami?"

Morská bosorka znechutene ustúpila. Terence sa tisol k Belladone, aby jej zabránil rozbehnúť sa dopredu, ghúl sa z ničoho nič prebral a povedal "Pľuvance!" a Arriman Hrozný vstal zo stoličky.

"Čo, v mene všetkého Diabolstva a Temnoty, je tamtá VEC?" zreval.

Odpoveď, samozrejme, poznal. O Arrimanovi ste toho mohli povedať veľa, ale rozhodne nie to, že by bol hlúpy.

"Tá vec, pane," povedal obor, "je Kraken. Maličký Kraken. Naozaj veľmi mladý malý Kraken."

Kraken, ktorému z očí i z celého telíčka prúdili slzy, počúval hlasy a vycítil, že práve tá bosorka, ktorá ho vyvolala z mora, ho nechce, a tak sa taký mokrý začal batoliť k stolu, kde sedeli porotcovia. Trikrát spadol, pretože sa mu nohy beznádejne zauzlovali, a trikrát znovu vstal, pričom za sebou zakaždým zanechal blyštiacu sa mláku vody, až kým sa nedostal ku stoličke Arrimana Hrozného, Kúzelníka Severu.

"Ocko?" spýtal sa Kraken a svoje oči plné úzkosti uprel smerom dohora. A znovu: "Ocko?"

Všetci čakali.

Arriman sa pozrel nadol a striaslo ho. "Daj tú záležitosť preč, Lester. Odstráň ju. Hoď ju naspäť do oceána."

Obor sa nehýbal.

"Počul si ma, Lester. Slintá mi to na topánky."

"Pane," namietol obor, "tento Kraken je sirota. Jeho matke vrazil do hlavy ropný tanker. Prejde dvetisíc rokov, než bude tento Kraken schopný prehltnúť čo i len kanoe. Pokiaľ ho teraz hodíte späť do vody, zomrie."

"No a?" podráždene sa spýtal Arriman.

Neďaleko, pri kríkoch, Belladona zatvorila oči a modlila sa. Pán Klebetný sa pokúsil vykĺznuť z fľaše, narazil hlavou do zatvoreného uzáveru a zrútil sa na dno, pričom mu turban spadol krížom cez jeho tmavú, milú tvár.

"Ocko?" povedal Kraken, ktorého hlas sa teraz zmenil už len na šepot - a na vrchu jeho tela sa zjavil drobný, chvejúci sa a beznádejne pôsobiaci chvost.

"Och, mor na vás všetkých," zaklial Arriman a schmatol Krakena, ktorý okamžite začal pišťať a chichotať sa, pretože bol mimoriadne šteklivý. Rozzúrený kúzelník vyrazil preč od stola porotcov a ráznym krokom zamieril do svojho sídla.